Ransomvér dnes nevydiera len raz. Útočníci zvyčajne tlačia z troch strán naraz:

  • zaplaťte a dáta vám odblokujeme,
  • zaplaťte, inak budete mať problém s úradom,
  • zaplaťte, inak zverejníme údaje vašich zákazníkov.

Druhá páka však funguje len vtedy, keď firma incident sama neohlási. Kto vie, čo robiť v prvých hodinách, a ohlási incident včas, berie útočníkovi časť argumentov. Zaplatenie výkupného navyše povinnosť ohlásenia neruší. Údaje unikli tak či tak a nikto vám nezaručí, že ich útočník naozaj zmaže.

V tomto článku prechádzame celý postup krok za krokom: čo je incident, ako sa naň pripraviť, čo robiť v prvých 72 hodinách a čo po nich.

Čo je incident

1. Porušenie ochrany osobných údajov – a čo ním nie je

Z pohľadu GDPR nás zaujíma porušenie ochrany osobných údajov. Ide o bezpečnostný incident, pri ktorom dôjde k zničeniu, strate, zmene, neoprávnenému sprístupneniu alebo neoprávnenému prístupu k osobným údajom.

Zjednodušene ide o tri situácie:

  • únik – údaje videl alebo získal niekto, kto nemal (dôvernosť),
  • zmena – údaje niekto pozmenil alebo poškodil (integrita),
  • strata dostupnosti – k údajom sa nedostanete, napríklad preto, že ich zašifroval ransomvér (dostupnosť).

Aj ransomvér, pri ktorom útočník údaje „len“ zašifroval a neodniesol, je teda porušením ochrany osobných údajov.

Naopak, porušením nie je každá bezpečnostná udalosť. Ak antivírus zachytil podvodný e-mail a nikto naň neklikol, alebo firewall zablokoval pokus o prienik, k osobným údajom sa nikto nedostal. Takúto udalosť je dobré interne zaznamenať, ale nehlási sa.

2. Typy incidentov v roku 2026: zvonku aj zvnútra

Útoky zvonku

  • phishing a quishing – podvodný e-mail alebo QR kód (na faktúre, letáku, v e-maile), ktorý vás presmeruje na falošnú prihlasovaciu stránku,
  • kompromitácia e-mailovej schránky – útočník získa prístup k schránke a posiela z nej falošné faktúry alebo stiahne komunikáciu s klientmi,
  • ransomvér – zašifrovanie dát spojené s vydieraním,
  • zneužitie zraniteľnosti webu, e-shopu alebo aplikácie.

Incidenty zvnútra

Incident nemusí spôsobiť hacker. Rovnako ho spôsobí aj vlastný človek, či už nedbanlivosťou, alebo úmyselne:

  • e-mail alebo príloha odoslaná nesprávnemu adresátovi,
  • zamestnanec, ktorý nahliada do údajov, ku ktorým nemá mať prístup,
  • odchádzajúci zamestnanec, ktorý si odnesie databázu klientov,
  • stratený alebo ukradnutý notebook či telefón,
  • vloženie osobných údajov do AI nástroja, ktorý nemáte pod kontrolou.

3. Keď incident spôsobí dodávateľ – alebo keď ste dodávateľom vy

Značná časť incidentov dnes nevzniká priamo vo firme, ale u jej dodávateľov: v cloudovom úložisku, u poskytovateľa nástroja na elektronický podpis, do ktorého nahrávate zmluvy, v účtovnom softvéri alebo u správcu webu.

Ak dodávateľ spracúva osobné údaje vo vašom mene, je sprostredkovateľom. O incidente vás musí informovať bez zbytočného odkladu. Zodpovednosť za ohlásenie úradu a za oznámenie dotknutým osobám však ostáva na vás ako na prevádzkovateľovi. Lehota 72 hodín vám začína plynúť od chvíle, keď sa o incidente dozviete.

Platí to aj opačne. Ak spracúvate osobné údaje pre svojich klientov, napríklad ako účtovná kancelária, IT firma alebo marketingová agentúra, ste sprostredkovateľom vy. Pri incidente musíte bez zbytočného odkladu informovať klienta. Úradu ho za neho nehlásite, ak sa tak výslovne nedohodnete.

Pred incidentom

4. Príprava: čo musí byť hotové skôr, ako to začne horieť

V momente incidentu nie je čas zisťovať, kto má heslo k slovensko.sk. Pripravte si preto vopred:

  • Smernicu a notifikačný postup. Kto komu incident hlási, v akom poradí a dokedy. Ak používate našu aplikáciu, smernicu s notifikačným postupom v nej už máte. Dôležité je, aby ju poznali aj zamestnanci a vedeli, komu incident do hodiny nahlásiť.
  • Kontakty mimo systémov. Zoznam, koho volať – IT dodávateľ, zodpovedná osoba, poisťovňa, právnik – majte aj na papieri. Pri ransomvéri môžu byť zašifrované práve e-maily a dokumenty, v ktorých tieto kontakty sú.
  • Prístup na slovensko.sk. Občiansky preukaz s čipom, funkčný PIN a overené oprávnenie konať za firmu. Ak toto riešite až v hodine nula, prichádzate o čas z 72-hodinovej lehoty.
  • Zmluvy so sprostredkovateľmi. Mali by obsahovať záväzok oznámiť vám incident v krátkej lehote, napríklad do 24 hodín. Zákon hovorí len „bez zbytočného odkladu“, a vy potrebujete čas na vlastné posúdenie a ohlásenie.
  • Zálohy oddelené od siete – a vyskúšané. Nestačí zálohy mať. Treba overiť, že sa z nich dá naozaj obnoviť.
  • Vzory vopred. Vzor ohlásenia úradu a vzor oznámenia dotknutým osobám. Pod časovým tlakom sa píše zle.

5. Penetračné testy: zvonku aj zvnútra

GDPR vyžaduje nielen prijať bezpečnostné opatrenia, ale aj pravidelne testovať a hodnotiť ich účinnosť. Pri aplikáciách, e-shopoch a systémoch s osobnými údajmi je na to najlepším nástrojom penetračný test:

  • externý test preverí, čo uvidí a čo zneužije útočník z internetu,
  • interný test preverí, kam sa dostane prihlásený používateľ alebo zamestnanec. Pri aplikáciách s osobnými údajmi je to často slabšie miesto ako vonkajšia ochrana.

Ak prevádzkujete aplikáciu s osobnými údajmi, penetračný test vám vieme zabezpečiť.

Počas incidentu – prvých 72 hodín

6. Prvé hodiny: zastaviť, zistiť, zdokumentovať

  • Zastaviť šírenie. Odpojte napadnuté zariadenie od siete, zmeňte heslá, zablokujte kompromitované účty. Zariadenia však nevypínajte a nič nemažte – stopy budú potrebné pri vyšetrovaní.
  • Zistiť rozsah. Ktoré systémy a aké údaje sú zasiahnuté? Koľkých ľudí sa to týka? Ide o bežné údaje, alebo aj o citlivé, napríklad zdravotné?
  • Zdokumentovať. Kedy a ako ste sa o incidente dozvedeli, čo ste zistili a aké kroky ste urobili. Čas zistenia je dôležitý – od neho beží lehota.
  • Pri útoku a vydieraní podať trestné oznámenie. Na tento krok sa často zabúda. Ohlásenie úradu na ochranu osobných údajov trestné oznámenie nenahrádza.

7. Kto komu a dokedy hlási

Lehota 72 hodín je kratšia, ako sa zdá – plynie aj cez víkend a sviatky. Preto sa oplatí rozdeliť ju na interné kroky:

Krok Kto Interná lehota
Nahlásenie incidentu zamestnanec, ktorý sa o incidente dozvie → zodpovedná osoba alebo vedenie do 1 hodiny
Zaevidovanie a posunutie vedeniu zodpovedná osoba alebo poverená osoba do 1 dňa
Rozhodnutie, či a komu hlásiť štatutár alebo riaditeľ do 1 dňa
Podanie ohlásenia zodpovedná osoba alebo vedenie do 1 hodiny od rozhodnutia

Takto rozdelený postup skončí približne za dva dni a ostane vám rezerva.

8. Hlásiť úradu, alebo nie?

Úradu na ochranu osobných údajov hlásite porušenie do 72 hodín od chvíle, keď ste sa o ňom dozvedeli. Výnimkou je situácia, keď je nepravdepodobné, že porušenie povedie k riziku pre práva ľudí, ktorých sa údaje týkajú.

Pri posudzovaní rizika sa pýtajte:

  • aké údaje unikli – meno a e-mail majú iné dôsledky ako rodné číslo, číslo účtu alebo zdravotné údaje,
  • koľkých ľudí sa to týka,
  • ako ľahko ich možno identifikovať,
  • čo im hrozí – podvod, krádež identity, zneužitie, strata dôvery,
  • či boli údaje šifrované a či máte istotu, že sa k nim nikto nedostal.

Ak sa rozhodnete nehlásiť, svoje rozhodnutie aj zdôvodnenie si zaznamenajte. Pri kontrole ho budete musieť vysvetliť.

9. Kedy informovať dotknuté osoby

Ak porušenie pravdepodobne povedie k vysokému riziku pre dotknutých ľudí, musíte ich informovať aj priamo. Tu neplatí lehota 72 hodín, ale „bez zbytočného odkladu“. Cieľom je, aby sa ľudia mohli chrániť, napríklad zmeniť heslo, zablokovať kartu alebo zbystriť pozornosť pri podvodných telefonátoch.

Oznámenie má byť napísané jasne a jednoducho: čo sa stalo, aké to môže mať následky, čo ste urobili a čo môžu urobiť oni.

Informovať jednotlivo netreba, ak boli údaje napríklad účinne zašifrované alebo ste prijali opatrenia, vďaka ktorým vysoké riziko už nehrozí. Ak by individuálne oznámenie vyžadovalo neprimerané úsilie, môžete zvoliť verejné oznámenie.

10. Ako podať ohlásenie

Čo budete potrebovať:

  • opis toho, čo sa stalo, vrátane kategórií a približného počtu dotknutých osôb a záznamov,
  • kontakt na zodpovednú osobu alebo iné kontaktné miesto,
  • opis pravdepodobných následkov,
  • opis opatrení, ktoré ste prijali alebo plánujete prijať.

Ako sa podáva: Ohlásenie sa podáva elektronickým formulárom cez slovensko.sk; podať ho možno aj listinne do podateľne úradu. Pri elektronickom podaní potrebujete občiansky preukaz s čipom, PIN a oprávnenie konať za firmu. Ak podanie robí externá zodpovedná osoba alebo iná osoba, musí mať na to od firmy oprávnenie.

Nemáte ešte všetky informácie? Nečakajte. Ohlásenie podajte v lehote aj s tým, čo viete, a ďalšie informácie doplňte postupne. Ak lehotu nestihnete, ohlásenie podajte aj tak a uveďte dôvody omeškania.

Ste aj regulovaný subjekt? Ak ste prevádzkovateľom základnej služby podľa zákona o kybernetickej bezpečnosti, pri závažnom incidente musíte poslať včasné varovanie už do 24 hodín. Pri jednom incidente tak môžete mať povinnosť hlásiť dvom inštitúciám naraz, každej v inej lehote.

Po incidente

11. Evidencia, náprava a poučenie

Každé porušenie ochrany osobných údajov musíte zdokumentovať, aj to, ktoré ste úradu nehlásili. Zaznamenajte, čo sa stalo, aké to malo následky a aké opatrenia ste prijali. Ak používate našu aplikáciu, incident zaevidujte priamo v nej.

Potom príde najdôležitejšia časť: poučiť sa. Prečo k incidentu došlo? Zlyhal človek, proces alebo technológia? Treba preškoliť zamestnancov, zmeniť prístupové práva, doplniť dvojfaktorové overenie alebo upraviť zmluvu s dodávateľom?

Incident, z ktorého sa firma poučí, je lacnejší ako ten, ktorý sa zopakuje.

Potrebujete pomôcť s posúdením incidentu, ohlásením alebo prípravou? Napíšte nám na office@codamore.sk.

Tento článok má informatívny charakter a nepredstavuje právne poradenstvo.

Zdroje: Nariadenie (EÚ) 2016/679 (GDPR), čl. 33 a 34 · EDPB, Guidelines 9/2022 on personal data breach notification (slovenská verzia) · Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti, § 24 · ÚOOÚ SR, Oznámenie o porušení ochrany osobných údajov