Od 17. augusta 2026 funguje nový portál obchodného registra, ktorý priniesol nový zákon č. 29/2026 Z. z. Zmena mala zjednodušiť podnikanie a zvýšiť dôveryhodnosť údajov v registri. Krátko po spustení sa však ukázalo, že spolu s dokumentmi zo zbierky listín sa verejnosti sprístupnili aj osobné údaje, ktoré tieto dokumenty obsahujú – rodné čísla, úplné adresy, vlastnoručné podpisy aj čísla dokladov totožnosti. Bez prihlásenia, bez elektronického občianskeho preukazu, bez overenia totožnosti.

Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky na situáciu reagoval vyhlásením z 19. augusta 2026 a z vlastného podnetu začal konanie voči Ministerstvu spravodlivosti. Následne zverejnil sériu odporúčaní pre podnikateľov, ktorých sa to týka.

Tento článok tieto odporúčania zhŕňa. Nejde o náš návod – ide o to, čo odporúča dozorný orgán. Tam, kde k odporúčaniam pridávame vlastný komentár alebo praktickú poznámku, je to výslovne uvedené.

Prečo to považujeme za dôležité: dotýka sa to prakticky každého, kto je konateľom, spoločníkom alebo inou osobou uvedenou v dokumentoch spoločnosti. Nie je to problém veľkých firiem ani špecifických odvetví. Ak ste niekedy zakladali eseročku, vaše údaje sú v niektorom z tých dokumentov takmer určite.

A ešte jedna vec, ktorú v článku rozoberáme a ktorá sa v mediálnom pokrytí stráca: povinnosti nemá len ten, koho údaje boli zverejnené. Má ich aj ten, kto si takéto dokumenty z registra sťahuje. K tomu sa dostaneme v závere.

Obchodný register a zbierka dokumentov: kde presne vzniká problém

Aby bolo jasné, o čom je reč, treba rozlíšiť dve veci, ktoré sa v diskusii miešajú.

Obchodný register je verejný zoznam zapísaných údajov o spoločnostiach – obchodné meno, sídlo, predmet podnikania, štatutárny orgán, spoločníci. To je výpis, ktorý si dnes otvorí ktokoľvek. Rozsah zapisovaných a zverejňovaných údajov určuje zákon.

Zbierka dokumentov, ktorú starší zákon nazýval zbierkou listín, je jeho súčasťou, ale ide o niečo iné. Je to súbor dokumentov, ktoré spoločnosť do registra ukladá – zakladateľské dokumenty, spoločenské zmluvy, podpisové vzory, súhlasy s ustanovením do funkcie, účtovné závierky, rozhodnutia súdov.

A práve tu je jadro veci. Zapisované údaje sú filtrované – zákon určuje, čo sa zverejňuje a čo nie. Dokumenty v zbierke filtrované nie sú. Zverejňujú sa tak, ako boli podané.

Prečo to doteraz nevadilo

Zbierka bola verejná aj predtým a jej dokumenty obsahovali tie isté údaje. Rozdiel je v prístupe.

Doteraz ste sa k dokumentu dostali dvoma cestami: fyzickým nahliadnutím na registrovom súde alebo elektronicky s overením totožnosti cez občiansky preukaz s čipom a čítačku. Obidve cesty vyžadovali istú námahu a hlavne – zanechali za vami stopu. Bolo dohľadateľné, kto si dokument vyžiadal.

Po 17. auguste je dokument dostupný priamo na webe. Bez prihlásenia, bez čítačky, bez identity.

Náš komentár: Rozdiel medzi „dostupné po overení totožnosti" a „dostupné komukoľvek anonymne" nie je formálny. Práve anonymita prístupu mení rizikový profil celej situácie – dokument si po novom môže stiahnuť ktokoľvek na svete a nikto sa nikdy nedozvie, že sa to stalo.

Prečo ide o právny spor

Situácia nie je jednoznačná a stojí za tým rozpor priamo v zákone.

Čo hovorí Úrad na ochranu osobných údajov

Vo vyhlásení z 19. augusta 2026 úrad uviedol, že v dokumentoch dostupných cez portál obchodného registra sú voľne prístupné rodné čísla, úplné adresy, vlastnoručné podpisy aj čísla dokladov totožnosti fyzických osôb, teda údaje podliehajúce ochrane osobných údajov.

Úrad poukazuje na to, že zákon o obchodnom registri rodné číslo aj ďalšie osobné údaje zo zverejňovania zapisovaných údajov výslovne vylučuje, a že pri zverejňovaní dokumentov je potrebné osobné údaje anonymizovať. Práva dotknutých osôb podľa neho zostávajú zachované.

Zároveň konštatoval, že verejnosť obchodného registra má svoje opodstatnenie a obchodný styk potrebuje overiteľné údaje o firmách a ich zástupcoch – rozsah zverejňovaných údajov však musí zodpovedať tomu, čo je na tento účel nevyhnutné, pričom rodné číslo medzi to podľa úradu nepatrí.

Na základe zistení začal úrad z vlastného podnetu konanie voči Ministerstvu spravodlivosti. Cieľom je zistiť, ako k zverejneniu došlo a či ministerstvo pri prevádzke registra dodržalo povinnosti podľa GDPR a zákona o ochrane osobných údajov.

Čo hovorí Ministerstvo spravodlivosti

Ministerstvo odmieta, že by išlo o svojvoľné zverejňovanie osobných údajov. Argumentuje tým, že zverejňovanie dokumentov mu ukladá priamo zákon, ktorý stanovuje, že dokument sa po uložení do zbierky bezodkladne zverejní zákonom určeným spôsobom. Právnym základom podľa GDPR je teda plnenie zákonnej povinnosti.

Ministerstvo tiež pripomína, že verejnosť zbierky nie je novinkou a dokumenty bolo možné získať aj predtým – elektronicky alebo nahliadnutím na registrovom súde. Nová úprava podľa neho len presne stanovila spôsob zverejňovania a zaviedla povinnosť bezodkladného zverejnenia.

V čom je rozpor

Nový zákon v § 100 ods. 2 pri zverejňovaní zapísaných údajov výslovne vylučuje rodné číslo, bydlisko aj údaje o konečnom užívateľovi výhod. Rovnako podľa § 107 ods. 1 sa rodné číslo nesprístupňuje ani vo výpise z obchodného registra.

Zbierka dokumentov má však vlastný režim. Podľa § 100 ods. 3 sa dokument po uložení bezodkladne zverejní, a to výslovne aj vtedy, ak obsahuje inak nezverejňované údaje. Tá istá veta však dodáva, že práva podľa osobitného predpisu tým nie sú dotknuté – a týmto osobitným predpisom je podľa poznámky pod čiarou samotné GDPR.

Výsledkom je stav, keď je údaj, ktorý zákon chráni pred zverejnením medzi registrovými údajmi, verejne dostupný ako súčasť dokumentu v zbierke.

Náš komentár: Spor teda nestojí na tom, či zákon zverejnenie prikazuje, ale na tom, ako ďaleko siaha výhrada v prospech práv dotknutých osôb, ktorú si zákonodarca do tej istej vety zapracoval. Konanie prebieha a nie je našou úlohou predbiehať jeho výsledok. Pre podnikateľa je však podstatná jedna vec bez ohľadu na to, ako dopadne – jeho údaje sú dostupné už teraz. Preventívne opatrenia preto nemá zmysel odkladať na neskôr.

Ako si overíte, či sa vás to týka

Úrad na túto otázku odpovedá priamo. Overenie je možné v zbierke listín na portáli obchodného registra, pri spoločnosti, s ktorou má dotknutá osoba väzbu ako štatutár, spoločník alebo iná osoba uvedená v dokumentoch.

Podstatné je, kam sa pozerať. Úrad výslovne upozorňuje, že rodné číslo, podpis alebo číslo dokladu totožnosti sa môžu nachádzať aj v dokumentoch, ktoré nie sú súčasťou verejného výpisu spoločnosti – napríklad v spoločenskej zmluve, podpisovom vzore alebo súhlase s ustanovením do funkcie.

To je dôvod, prečo nestačí pozrieť si výpis. Výpis môže vyzerať úplne v poriadku a dokument v zbierke pritom obsahuje vaše rodné číslo.

Ako postupovať

Otvorte si na portáli obchodného registra spoločnosť, s ktorou ste alebo ste boli spojení. Prejdite do zbierky dokumentov a otvorte jednotlivé dokumenty. Zamerajte sa predovšetkým na tie, ktoré vznikali pri zakladaní spoločnosti alebo pri zmenách v štatutárnom orgáne – tie obsahujú osobné údaje najčastejšie.

Náš komentár: nezabudnite na staršie a zaniknuté spoločnosti

Toto úrad výslovne nespomína, ale z praxe vieme, že sa na to zabúda. Väzba na spoločnosť nemusí byť aktuálna. Ak ste boli konateľom pred desiatimi rokmi a odvtedy ste vo firme skončili, dokumenty z obdobia vášho pôsobenia v zbierke naďalej zostávajú. To isté platí pre spoločnosti, ktoré už zanikli.

Prejdite si preto nielen firmy, kde figurujete dnes, ale aj tie, s ktorými ste boli spojení v minulosti.

Ak nič nenájdete

Aj to je možné a je to dobrá správa. Nie každý dokument obsahuje rodné číslo – závisí to od toho, ako bol v čase podania vyhotovený.

Jedna vec však stojí za pozornosť. Podľa prechodných ustanovení zákona vedie registrový súd zbierku dokumentov predložených do 31. decembra 2006 naďalej v listinnej podobe. A dokumenty podané od 1. januára 2007 do 31. júla 2007 má súd previesť do elektronickej podoby až do 30. júna 2027.

Prakticky to znamená, že najstaršie dokumenty spoločností online nie sú a časť z roku 2007 tam pribudne až budúci rok. Ak ste spoločnosť zakladali v tom období a dnes v zbierke nič nenájdete, neznamená to, že vaše údaje sú v bezpečí natrvalo.

Ak sú vaše údaje zverejnené: čo odporúča úrad

Úrad uvádza niekoľko krokov, ktoré má podnikateľ v takejto situácii zvážiť.

1. Zabezpečte si dôkazy

Úrad odporúča dotknutým osobám zabezpečiť si všetky dôkazné prostriedky, ktorými budú vedieť preukázať stav v čase, keď mohlo dôjsť k porušeniu ich práv na ochranu osobných údajov. Konkrétne spomína snímky obrazovky, kópie obsahu webového sídla alebo jeho časti a kópie zverejnených dokumentov.

Dôvod je praktický. Ak sa rozsah zverejnených údajov v budúcnosti zmení – napríklad na základe výsledku prebiehajúceho konania – bez dôkazu už nepreukážete, aký bol stav predtým.

Náš komentár: Snímku obrazovky si urobte tak, aby na nej bolo vidieť adresu stránky aj dátum. Samotný výrez dokumentu bez kontextu má výrazne nižšiu dôkaznú hodnotu.

2. Uplatnite si právo na prístup

Podnikateľ sa môže so žiadosťou o uplatnenie práva na prístup k údajom obrátiť na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. V rámci nej môže požadovať potvrdenie o tom, či sa spracúvajú osobné údaje, ktoré sa ho týkajú.

Úrad ďalej uvádza, že v rámci tejto žiadosti má dotknutá osoba právo získať prístup k týmto osobným údajom a informácie o účele spracúvania, právo požadovať výmaz alebo obmedzenie spracúvania, právo podať sťažnosť dozornému orgánu a podobne.

Dôležité obmedzenie, ktoré úrad výslovne uvádza: tieto práva si môže uplatniť len dotknutá fyzická osoba. Nie spoločnosť, nie iná osoba za ňu.

3. Ak sa domnievate, že už došlo k zneužitiu

Podnikateľovi, ktorý sa domnieva, že k zneužitiu jeho osobných údajov zverejnených v zbierke dokumentov už došlo, úrad odporúča bez zbytočného odkladu iniciovať všetky úkony smerujúce k jeho ochrane.

Má zmysel konať už teraz, alebo počkať?

Túto otázku úrad dostal priamo a odpovedal na ňu jednoznačne. Situáciu dôkladne monitoruje, 19. augusta 2026 začal konanie voči Ministerstvu spravodlivosti a v súčasnosti podnikateľom odporúča počkať na výsledok tohto konania. O výsledkoch bude verejnosť informovať a v prípade potreby vydá súvisiace odporúčanie.

Náš komentár: Odporúčanie počkať sa vzťahuje na individuálne právne kroky voči ministerstvu, nie na preventívne opatrenia. Tie úrad odporúča prijať bez čakania a venujeme sa im v ďalšej časti.

Preventívne opatrenia proti zneužitiu

Úrad začína túto časť uvedením na pravú mieru, ktoré stojí za zopakovanie: samotné zverejnenie rodného čísla ešte neznamená jeho zneužitie. Riziko vzniká predovšetkým v kombinácii s ďalšími údajmi, ako je meno, adresa, podpis alebo číslo dokladu totožnosti.

To je podstatné pre správne pochopenie situácie. Nejde o dôvod na paniku – ide o dôvod na niekoľko konkrétnych krokov.

1. Zmeňte prístupové a overovacie kódy

Úrad odporúča zmeniť prístupové alebo overovacie kódy všade tam, kde sa rodné číslo alebo jeho časť používa ako heslo, PIN alebo overovací prvok. Výslovne uvádza klientske zóny poisťovní, dodávateľov energií a preberanie zásielok.

Náš komentár: Toto je najpodceňovanejší bod z celého zoznamu. Rodné číslo alebo jeho posledné štvorčíslie sa ako overovací prvok používa oveľa častejšie, než si väčšina ľudí uvedomí – pri telefonickej komunikácii s operátormi, na zákazníckych linkách či pri vyzdvihnutí zásielky. Prejdite si služby, ktoré reálne používate, a všade, kde sa to dá nastaviť inak, to nastavte inak.

2. Sledujte vlastný zápis v obchodnom registri

Úrad odporúča sledovať vlastný zápis v obchodnom registri a v prípade, že sa v ňom objaví zápis, ktorý dotknutá osoba nevykonala, bezodkladne kontaktovať register.

Náš komentár: Kontrolu si dajte do kalendára ako opakovanú úlohu. Jednorazové overenie problém neodhalí – zmena, ktorú ste nevykonali, môže prísť o mesiac aj o pol roka.

3. Pri podozrení na zneužitie v súvislosti s úverom

Ak vzniklo podozrenie na zneužitie údajov v súvislosti so žiadosťou o úver, úrad odporúča obrátiť sa priamo na banku alebo na spoločnosť vedúcu úverový register.

Prečo je zverejnenie rodného čísla vážnejšie než únik hesla

Toto úrad výslovne neuvádza, ale považujeme za dôležité to pomenovať. Uniknuté heslo zmeníte za pár sekúnd. Rodné číslo nezmeníte nikdy. Vlastnoručný podpis tiež nie. Rovnako nezmeníte adresu, na ktorej bývate roky, ani históriu údajov v dokumentoch, ktoré ste kedysi podpísali.

Práve preto majú tieto údaje inú povahu než bežné prihlasovacie údaje a preto sa opatrenia neriešia jednorazovo, ale ako trvalá zmena návykov.

Pozor na podvody, ktoré túto tému sprevádzajú

Úrad na túto vec upozorňuje samostatne a má na to dobrý dôvod.

Zvýšený záujem médií o tému zvyčajne sprevádza aj nárast podvodných e-mailov, SMS správ alebo telefonátov, ktoré sa vydávajú za úrad, register alebo inú inštitúciu a žiadajú overenie údajov alebo zaslanie kópie dokladu totožnosti.

Úrad k tomu uvádza jednoznačné pravidlo: ani úrad, ani obchodný register týmto spôsobom osobné údaje nikdy nevyžadujú.

Odporúča preto na takéto správy nereagovať, neklikať na odkazy v nich uvedené a informácie si overovať výlučne cez oficiálne webové sídla, teda dataprotection.gov.sk alebo orsr.sk.

Náš komentár: prečo je táto vlna nebezpečnejšia než bežný phishing

Bežnú podvodnú správu odhalíte tým, že vám niečo nesedí. Prišla z ničoho nič, týka sa služby, ktorú nepoužívate, alebo je napísaná lámanou slovenčinou.

Tentoraz je situácia iná v dvoch smeroch.

Po prvé, správa prichádza v čase, keď téma reálne beží v médiách a keď ľudia očakávajú, že sa niečo deje. Správa v znení „v súvislosti so zverejnením údajov v obchodnom registri vás žiadame o overenie totožnosti" znie v tomto kontexte úplne vierohodne.

Po druhé, podvodník môže mať vaše skutočné údaje. Ak si stiahol dokument zo zbierky, pozná vaše meno, adresu, rodné číslo aj názov spoločnosti. Správa, ktorá tieto údaje obsahuje, pôsobí ako správa od inštitúcie, ktorá vás už pozná – a práve to je jej sila.

Preto platí jednoduché pravidlo: bez ohľadu na to, aké presné údaje o vás protistrana uvádza, nikdy neposielajte kópie dokladov ani neoverujte údaje na základe prijatej správy. Ak máte pochybnosť, ukončite komunikáciu a kontaktujte inštitúciu sami, cez oficiálne kontakty, ktoré si nájdete na jej webe.

Upozornite aj kolegov

Tento typ podvodu často necieli na konateľa, ale na účtovníčku alebo asistentku, ktorej príde požiadavka „od úradu" s presnými údajmi o firme aj o štatutárovi. Krátka informácia v tíme je v tomto prípade účinnejšia než akékoľvek technické opatrenie.

Sťahujete dokumenty z registra? Aj vy máte povinnosti

Doteraz sme písali o tom, čo robiť, ak sú vaše údaje zverejnené. Táto časť je o opačnej strane a v mediálnom pokrytí sa takmer nespomína.

Úrad k nej vydal samostatnú informáciu o narábaní s osobnými údajmi z verejne dostupných zdrojov. Odporúča každému, kto si sťahuje verejne dostupné dokumenty obsahujúce osobné údaje, aby s nimi nakladal obozretne.

Kľúčová veta znie takto: na ďalšie nakladanie s osobnými údajmi sa môže vzťahovať GDPR alebo ochrana osobnosti a samotná skutočnosť, že bol dokument s osobnými údajmi k dispozícii na stiahnutie, ešte nepredstavuje právny základ pre ďalšie uchovávanie, poskytovanie alebo zverejňovanie týchto údajov.

Úrad ďalej odporúča obstarávať dokumenty s osobnými údajmi len v nevyhnutnom rozsahu za účelom ich legitímneho použitia, vrátane ochrany svojich práv, a zdržať sa ich ďalšieho šírenia bez právneho dôvodu.

A dopĺňa, že uvedené vyplýva z platnej právnej úpravy bez ohľadu na to, z akého verejne dostupného zdroja alebo registra osobné údaje pochádzajú.

Prečo to píšeme – náš komentár

Predstavte si bežnú situáciu. Realitná kancelária alebo účtovník si potrebuje overiť klienta. Doteraz to znamenalo vyžiadať si dokumenty, prípadne ich získať cez elektronický občiansky preukaz. Po novom si spoločenskú zmluvu stiahne za pár sekúnd a uloží do spisu.

Vyzerá to ako zjednodušenie. V skutočnosti je to spracúvanie osobných údajov so všetkým, čo k tomu patrí.

Stiahnutý dokument obsahuje rodné číslo, adresu, prípadne číslo dokladu. Tieto údaje ste získali a uchovávate ich. To znamená, že potrebujete právny základ, mali by ste ich mať zaznamenané v záznamoch o spracovateľských činnostiach, musíte určiť dobu uchovávania a zabezpečiť ich.

Skutočnosť, že dokument bol voľne dostupný, na to nestačí. Presne to úrad hovorí.

Kedy je to v poriadku a kedy nie

Ak ste povinná osoba podľa AML zákona a overujete klienta v rozsahu, ktorý vám zákon ukladá, máte právny základ a robíte správnu vec. Aj tak by ste si však mali položiť dve otázky: potrebujete celý dokument, alebo len údaj, ktorý z neho overujete? A ako dlho ho budete uchovávať?

Ak si dokumenty sťahujete „pre istotu", do zásoby alebo v širšom rozsahu, než potrebujete, právny základ vám chýba.

A ak by vás napadlo takto získané dokumenty ďalej posielať, zverejňovať alebo z nich budovať vlastnú databázu – to je presne to, pred čím úrad varuje.

Čo s tým prakticky

Ak vo firme dokumenty z obchodného registra sťahujete pravidelne, oplatí sa mať k tomu jednoduché interné pravidlo: kto ich sťahuje, na aký účel, kam sa ukladajú, ako dlho sa uchovávajú a kedy sa mažú. A tento účel spracúvania mať podchytený v záznamoch podľa čl. 30 GDPR.

Je to vec na jednu stranu textu a rieši problém, o ktorom väčšina firiem zatiaľ ani nevie, že ho má.

Čo bude ďalej

Konanie Úradu na ochranu osobných údajov voči Ministerstvu spravodlivosti prebieha. Úrad uviedol, že o jeho výsledku bude verejnosť informovať a v prípade potreby vydá súvisiace odporúčanie.

Do tej doby platí to, čo úrad odporučil: s individuálnymi právnymi krokmi voči ministerstvu počkať na výsledok konania, preventívne opatrenia však prijať bez odkladu.

Zhrnutie odporúčaní úradu

  • Overte si v zbierke dokumentov, či sa vaše údaje v dokumentoch nachádzajú – vrátane dokumentov, ktoré nie sú súčasťou verejného výpisu.
  • Ak áno, zabezpečte si dôkazy o stave – snímky obrazovky, kópie dokumentov.
  • Právo na prístup si viete uplatniť žiadosťou adresovanou Ministerstvu spravodlivosti. Uplatniť si ho môže len dotknutá fyzická osoba.
  • Zmeňte prístupové a overovacie kódy všade, kde sa rodné číslo používa ako heslo alebo overovací prvok.
  • Sledujte vlastný zápis v obchodnom registri a pri neznámej zmene kontaktujte register bezodkladne.
  • Pri podozrení na zneužitie v súvislosti s úverom sa obráťte na banku alebo úverový register.
  • Nereagujte na správy, ktoré sa vydávajú za úrad či register a žiadajú overenie údajov. Overujte si výlučne cez oficiálne stránky.
  • Ak dokumenty z registra sami sťahujete, nakladajte s nimi obozretne – dostupnosť dokumentu nie je právnym základom na jeho uchovávanie a ďalšie použitie.

Čo odporúčame my

Nad rámec odporúčaní úradu tri veci.

Skontrolujte si aj spoločnosti, s ktorými ste boli spojení v minulosti, nielen tie aktuálne. Dokumenty z obdobia vášho pôsobenia v zbierke zostávajú.

Ak máte vo firme ľudí, ktorí komunikujú s úradmi – účtovníčku, asistentku, office manažéra – dajte im vedieť o vlne podvodov, ktorá tému sprevádza. Podvodná správa nemusí prísť vám.

A ak dokumenty z obchodného registra pri svojej činnosti sťahujete, prejdite si, či máte tento účel spracúvania podchytený v dokumentácii. Pri kontrole je to prvá vec, ktorá sa dá overiť.

Potrebujete s tým pomôcť?

Ak si nie ste istí, či sa vás situácia týka, alebo chcete mať prácu s dokumentmi z verejných registrov nastavenú tak, aby obstála, ozvite sa nám. Prejdeme si, ako s údajmi vo firme reálne pracujete, a doplníme, čo chýba.

Tento článok zhŕňa odporúčania Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky zverejnené v auguste 2026. Pasáže označené ako náš komentár predstavujú stanovisko Codamore, nie stanovisko úradu. Situácia sa vyvíja a konanie úradu voči Ministerstvu spravodlivosti nebolo v čase publikovania ukončené – pred prijatím konkrétnych opatrení odporúčame overiť aktuálny stav.

Zdroje: Vyhlásenie Úradu na ochranu osobných údajov SR z 19. augusta 2026 · Zverejnené osobné údaje v obchodnom registri: čo robiť · Zákon č. 29/2026 Z. z. o obchodnom registri, § 6, § 23, § 100, § 107 a § 126 · Nariadenie (EÚ) 2016/679 (GDPR), čl. 15 a 30